Muži milujú potvory. Prečo je to tak?

Ženy si často myslia, že ak budú k mužovi dobré, spravia preňho prvé i posledné, každý deň mu budú sliediť za pätami splniť mu i ten najtajnejší sen, že ich muži budú doslova zbožňovať. Možno sa nájde pár výnimiek, no väčšina mužov skrátka miluje potvory.

štěstí.jpg

Nemyslia sa tým ženy, ktoré sú k nemu odmerané, ich slovník je ako slovník drevorubača, správajú sa vulgárne a sebaisto natoľko, až je to odpudzujúce. Myslia sa tým ženy, ktoré skrátka vedia, že okolo muža sa netočí celý vesmír.
Muži často vaše snahy po čase berú ako samozrejmosť. Ak mu každý deň pripravíte teplú večeru, zvykne si na to. Musíte sa naňho pozerať ako na seberovného a dopriať mu toľko, čo on vám. Možno by ste mu, milé ženy, najradšej splnili skutočne všetko, od raňajok po obed, s príjemnou večerou a nakoniec i sexom. Ale prečo to robíte, ak na to nemáte chuť? Ak sa vám nechce ísť do kina, ísť s ním na večeru či na futbalový zápas, a on po tom nesmierne túži, nechajte to tak.

pár.jpg
Každá potvorka totiž vie, že hoci je zamilovaná, nesmie pre muža urobiť všetko. Aby si náhodou nezvykol. Časom by možno zamilovanosť opadla a jej by sa to už skutočne robiť nechcelo. Tak sa tomu vyhne hneď na začiatku.
Byť poslušným dievčatkom je niekedy nesmierne nudné. Čakať a prispôsobovať svoj život mužovi, snažiť sa byť neustále milá a nepovedať svoj názor, aj keď sa vám dané veci nepáčia… To musí byť časom unavujúce a možno i stresujúce.
Dajte mu pocit, aby vás neustál získaval a aby mal pocit, že nie ste tak skutočne jeho. Muži sú rodení lovci, a ak majú pocit, že už ulovili korisť, časom strácajú záujem. V praxi to znamená, že buď všetko berú ako samozrejmosť, chcú s vami tráviť menej a menej času alebo vás skrátka nechajú tak. Nechajte sa teda, milé ženy, obletovať, dobýjať, nech vám stále vyznáva lásku a nech si je vedomý toho, že hoci ho milujete nadovšetko, nie je pre vás jedinou sférou v živote. Vy predsa máte i svoje záľuby a koníčky, venujte sa sebe, buďte na seba hrdé a hlavne – ak od vás niečo chce, nech si to aj získa! 

Afgánska hrôza: žena ako objekt otca, suseda, brata.

Jednou z aktuálne riešených problematík, ktorá sa čoraz väčšmi prebíja zo zóny nepovšimnutého na nerovný povrch, kde sa stáva naprosto odkrytou, viditeľnou, a tým i nesmierne tragickou, je práve hrôzostrašná výpoveď o osude žien, ktoré vyrastajú v područí patriarchálnej spoločnosti. Kultúrny aspekt, podobne ako i ten náboženský sa s určitosťou podpisujú na ubíjajúcom zaobchádzaní tohto ambiciózneho a odhodlaného stvorenia, ktorému je častokrát odopretá možnosť zobrať osud do vlastných rúk. Jednoznačne povedané, na to, aby sa žena mohla ocitnúť pri zrode tvrdej revolúcie, ktorá by bola akýmsi obranným mechanizmom namiereným voči všetkému, čo by mohlo ešte väčšmi vyprodukovať z jej existencie len sústavu útrap a bolestí, je nanajvýš potrebné, odhodlať sa. Odhodlať sa, ale k čomu?

úzkost
 
Režiséri nezaháľajú. Jeden z dojímavých príbehov tvoriacich štartovaciu líniu na ceste k pochopeniu zdanlivo nepochopiteľného systému, ktorý vládne spoločnosti, bol spracovaný režisérkou Sahrou Mani.
 
Dokumentárny film s názvomA thousand girls like me (v preklade z angličtiny Tisícky dievčat ako ja) vypovedá svojím fascinujúcim, ale i tragickým dejom o mieste, ktoré sa stalo morálnou väznicou pre otroka tradícií v spoločnosti, ktorá sa svojou koncepciou vnímania a riešenia problémov prikláňa za akúkoľvek cenu k mužovi. Mladá žena, ktorá sotva presiahla hranicu svojej dospelosti, a tým sa vzdala posledného kúsku adolescencie s pošliapanou cťou, privádza na svet svoje druhé dieťa, ktoré sa ako výsledok zneužívania praktizovaného vlastným otcom ocitá pod rozlámaným srdcom jeho budúcej matky, no zároveň sestry.
 
Strastiplný príbeh, kvalitne a detailne vypracovaný po stránke technickej, podobne ako ideologickej, je dômyselným svedectvom, ktoré umožňuje divákovi nazrieť do intímneho zákulisia rodinných vzťahov mladej Afgánky. Tá totiž svojím neoblomným charakterom a nesmiernym odhodlaním dokazuje, že vôľa a motivácia zohrávajú vo svete nespravodlivosti, útrap a tyranie nevyjadriteľnú funkciu.
 
Muž sa stal symbolom nadradenosti. Žena jeho objektom.

násilí
 
Dnes sa staviame pred veľmi citlivú problematiku, ktorá tak, ako sa týka práve obetí násilia – častokrát ešte len dievčat, ktoré sa dostávajú do kontaktu s tvrdou realitou ich krajiny, sa približuje tiež k pohľadu tých, ktorí ho na ženách predvádzajú. Mužská ruka sa už od vekov stala čímsi, čo nebolo vhodné porovnávať s tou, ktorá patrila žene. I keď dnes pozorujeme svet, ktorý nám vo svojom dynamickom kole predstavuje kvantum reforiem a revolúcií pochádzajúcich z jeho rozvinutých oblastí, treba skonštatovať, že ľudský zrak je stále schopný naraziť i na bolestné zábery tyranie. Mužská vízia sveta teda častokrát absolútne nekorešponduje s tou ženskou. Skúsme byť rozumnými a nenásilnými. Skúsme pretvoriť svet do podoby, ktorá predstavuje bezpečie pre obe pohlavia v rovnakej miere.

4.3
21