Afgánska hrôza: žena ako objekt otca, suseda, brata.

Jednou z aktuálne riešených problematík, ktorá sa čoraz väčšmi prebíja zo zóny nepovšimnutého na nerovný povrch, kde sa stáva naprosto odkrytou, viditeľnou, a tým i nesmierne tragickou, je práve hrôzostrašná výpoveď o osude žien, ktoré vyrastajú v područí patriarchálnej spoločnosti. Kultúrny aspekt, podobne ako i ten náboženský sa s určitosťou podpisujú na ubíjajúcom zaobchádzaní tohto ambiciózneho a odhodlaného stvorenia, ktorému je častokrát odopretá možnosť zobrať osud do vlastných rúk. Jednoznačne povedané, na to, aby sa žena mohla ocitnúť pri zrode tvrdej revolúcie, ktorá by bola akýmsi obranným mechanizmom namiereným voči všetkému, čo by mohlo ešte väčšmi vyprodukovať z jej existencie len sústavu útrap a bolestí, je nanajvýš potrebné, odhodlať sa. Odhodlať sa, ale k čomu?

úzkost
 
Režiséri nezaháľajú. Jeden z dojímavých príbehov tvoriacich štartovaciu líniu na ceste k pochopeniu zdanlivo nepochopiteľného systému, ktorý vládne spoločnosti, bol spracovaný režisérkou Sahrou Mani.
 
Dokumentárny film s názvomA thousand girls like me (v preklade z angličtiny Tisícky dievčat ako ja) vypovedá svojím fascinujúcim, ale i tragickým dejom o mieste, ktoré sa stalo morálnou väznicou pre otroka tradícií v spoločnosti, ktorá sa svojou koncepciou vnímania a riešenia problémov prikláňa za akúkoľvek cenu k mužovi. Mladá žena, ktorá sotva presiahla hranicu svojej dospelosti, a tým sa vzdala posledného kúsku adolescencie s pošliapanou cťou, privádza na svet svoje druhé dieťa, ktoré sa ako výsledok zneužívania praktizovaného vlastným otcom ocitá pod rozlámaným srdcom jeho budúcej matky, no zároveň sestry.
 
Strastiplný príbeh, kvalitne a detailne vypracovaný po stránke technickej, podobne ako ideologickej, je dômyselným svedectvom, ktoré umožňuje divákovi nazrieť do intímneho zákulisia rodinných vzťahov mladej Afgánky. Tá totiž svojím neoblomným charakterom a nesmiernym odhodlaním dokazuje, že vôľa a motivácia zohrávajú vo svete nespravodlivosti, útrap a tyranie nevyjadriteľnú funkciu.
 
Muž sa stal symbolom nadradenosti. Žena jeho objektom.

násilí
 
Dnes sa staviame pred veľmi citlivú problematiku, ktorá tak, ako sa týka práve obetí násilia – častokrát ešte len dievčat, ktoré sa dostávajú do kontaktu s tvrdou realitou ich krajiny, sa približuje tiež k pohľadu tých, ktorí ho na ženách predvádzajú. Mužská ruka sa už od vekov stala čímsi, čo nebolo vhodné porovnávať s tou, ktorá patrila žene. I keď dnes pozorujeme svet, ktorý nám vo svojom dynamickom kole predstavuje kvantum reforiem a revolúcií pochádzajúcich z jeho rozvinutých oblastí, treba skonštatovať, že ľudský zrak je stále schopný naraziť i na bolestné zábery tyranie. Mužská vízia sveta teda častokrát absolútne nekorešponduje s tou ženskou. Skúsme byť rozumnými a nenásilnými. Skúsme pretvoriť svet do podoby, ktorá predstavuje bezpečie pre obe pohlavia v rovnakej miere.